Prvý názov je (Vladimírova Poruba ) presvedčivo odkazuje, že základom názvu je meno prvého šoltýsa Vladimíra, pravda v maďarizovanej podobe.

V 15. storočí bola Ladomírová jedinou dedinou v doline Ladomírky a najsevernejšou v okolí. V tomto období tu Cudarovci dali postaviť kaštieľ, ktorý jestvoval aj v 16. storočí. V roku 1600 mala usadlosť 16 obývaných poddanských domov, obydlie šoltýsa, mlyn, mýtnicu, kostol, faru, školu a kaštieľ. Obyvatelia sa živili roľníctvom, chovali dobytok a pracovali v lesoch.

V roku 1806 prechádzal cez obec slávny ruský vojvodca Kutuzov so svojim vojskom keď sa vracal z bitky pri Slavkove.

Dedina bola známa aj tým, že sa v nej nachádzali liečitelia “barviri“, t.j. rodina Mňahončákovcov . Títo „barviri“ vedeli liečiť choroby ako zápal pľúc, časté bolenie hlavy, vysoký krvný tlak a podobne. Liečili rúbaním do žíl na rukách, nohách a hlave. Ešte v 20. storočí bolo v obci rozšírené tkanie plátna, pletenie košov, výroba dreveného náradia, v menšej miere aj paličkovanie čipiek.

Z čias prvej svetovej vojny sa nachádza v obci vojenský cintorín. Je tu 94 spoločných hrobov, v ktorých je asi 300 padlých. Roku 1938 na počesť 950 jubilea krstenia Rusi, ruskí účastníci prvej svetovej vojny žijúci v Prahe, prostredníctvom ruského pravoslávneho monastiera dali v Ladomírovej postaviť na tomto cintoríne kaplnku a vstupnú bránu.

Do obce prichádza aj mnoho cudzích návštevníkov, ktorí navštevujú svojich blízkych pozostalých, ktorí sú pochovaní na tunajšom židovskom cintoríne. Prichádzajú sem aj tí, ktorí sa zaujímajú o históriu a minulosť Židov z obce Ladomírová a z okolitých obcí.

Po 1. svetovej vojne sa v obci usadili ruskí emigranti – pravoslávni mnísi. Tí tu v roku 1923 postavili Pravoslávny chrám sv. Archanjela Michala a v roku 1924 kláštor – monastier – s cirkevnou tlačiarňou ctihodného Jova Počajevského. Pri kláštore pôsobil 60 – členný zmiešaný cirkevný spevokol, ktorý vystupoval nielen v okolitých obciach, ale aj mimo regiónu Svidník.

Kláštor s tlačiarňou bol činný v rokoch 1924 – 1944. Bol strediskom vzdelanosti a duchovnej literatúry obyvateľov Podduklianského regiónu. Tlačili sa tu cirkevné aj svetské knihy a periodiká. Vo vojne bola tlačiareň, kláštor a veľká knižnica zničená a väčšia časť mníchov emigrovala do USA.

Od r. 1924 založili mnísi tradíciu cirkevných pútí (odpustov), ktoré sa pri pravoslávnom chráme v obci konajú každoročne na pamiatku cirkevného sviatku Sťatia hlavy Jána Krstiteľa (v mesiaci septembri). V pravoslávnom chráme sa nachádzajú ostatky, tzv. mošči, sv. Jána Krstiteľa a sv. Panteletiona. Nástenné maľby a ikony sú byzantského a staroruského štýlu. Maľby prevádzali maliari a mnísi a to Filion a Kyprian. Rezbárske a stolárske práce vykonávali mních Michal a Nikolaj Bojko miestny občan, ktorý vykonal aj funkciu zodpovedného redaktora pri tlačiarni.

Z národných kultúrnych pamiatok sa v obci nachádza aj veľmi vzácny Gréckokatolícky chrám sv. Michala z roku 1742. Je to zrubová sakrálna stavba s trojpriestorovým členením, pri ktorom dva priestory sú chápané centrálne a kryté drevenou kupolou. Ikonostas z čias stavby je už neúplný. Za ním stojací hlavný oltár so stĺpcovou architektúrou a s ústredným obrazom Madony má duté stĺpy, obtočené viničom. Bočný oltár s obrazom Piety, pochádzajúci z čias stavby, je riešený obdobne ako hlavný oltár. Dva závesné obrazy z 18. storočí sú v podvaží. Drevený kostolík je postavený bez jediného klinca.

Z obce pochádza Mikuláš Hvozda, ľudový spisovateľ, autor dvoch kníh a mnohých básní. Z Ladomírovej pochádza Uljana Fecaninová, významná slovenská autorka učebníc ruského jazyka. Major Peter Mikitka, účastník bojov 1. československého armádneho zboru na Dukle, rodák z obce, bol dlhoročným sprievodcom návštevníkov na historickej Dukle. Rodákom obce je aj Laurus, vlastným menom Vasiľ Škurla , arcibiskup syrakúzsky a redaktor Duchovnej akadémie Sv. Bohorodičky v Hordanville (USA). Korene v obci má aj Peter Varga, spoluvynálezca radara, rozvoja televízie a elektroniky vôbec. Je synom Jána Vargu, vysťahovalca z Ladomírovej. V obci vyše 25 rokov pôsobil František Harant, potomok Krištofa Haranta z Polžic. Ako starosta obce bol u obyvateľov veľkým prínosom.

Na jednom z rodinných domov je umiestnená pamätná tabuľa vojenskému umeleckému súboru, ktorý tu vystupoval prvý krát v oslobodenej vlasti. Dirigoval ho Vit Nejedly.

V roku 1992 sa v obci konali folklórne slávnosti Rusínov pod názvom Ladomirskyj dzvin a v roku 1998 sa uskutočnili Cyrilometodejské slávnosti s medzinárodnou účasťou.

Nachádza sa tu pošta, najdôležitejšie poznatky a vedomosti získavajú žiaci v základnej škole. V tej istej budove sa nachádza aj materská škôlka, ktorú navštevujú deti a všetci predškoláci. Aby starší obyvatelia obce nemuseli cestovať do mesta kvôli nákupom, potraviny si môžu nakúpiť priamo v obci. Majú dokonca na výber, lebo v obci sú tri predajne potravín.

V obci sa nachádza aj jedno pohostinstvo a motorest Nádej. Tu si môžu obyvatelia aj motoristi pochutnať na rôznych špecialitách , občerstviť sa a príjemne si posedieť pri krbe. V Ladomírovej pracuje miestna ľudová knižnica vo Svidníku prostredníctvom bibliobusu – pojazdnej knižnice. Aktívne sa darí športu, najmä futbalu. Svoju činnosť tu vyvíja aj Dobrovoľný zväz požiarne ochrany a ZO SZPB. Pôsobí tu aj súkromná firma Čalúnictvo, ktorej majiteľom je Jozef Ladomerský. Odnedávna sa tu otvorila aj predajňa automobilových súčiastok, kde sa vykonáva aj servis áut a zároveň emisná kontrola. Majiteľom tejto predajne je Jozef Bojčik.

šk.rok 2002/2003