Vitajte na stránke

CESTA PRAVEKOM

Nie je človeku nič vzdialenejšie ako praveké dejiny. Po dávnych dobách nám ostali len primitívne nástroje a kuchynské náčinie. Pravek však nie je len to. Pravek je každodenná symbióza i boj človeka s tou najdivokejšou prírodou, akú si vieme predstaviť. Žiaci 2. AZ sa spoločne so svojou vychovávateľkou vydali tieto zaprášené ľudské dejiny v priebehu pár dní preskúmať.

I praveký človek si nejako potreboval vyplniť voľnú chvíľu, i praveké deti boli hravé presne tak ako tie naše. Svedčia o tom množstvá jaskynných malieb, ktoré tu po nich do dnes ostali, napríklad aj v takom Španielsku. Keďže je do španielskej jaskyne Altamira cesta ďaleká, vytvorili sme si svoju vlastnú. Studené kamenné steny nám nahradili steny z kartónu. Štetce ako poznáme dnes praveký človek nemal kde kúpiť a preto sa i žiaci pustili do malieb len prstami.

Trávnaté pláne vystriedali sneh a ľad. Potrava sa v dobe ľadovej hľadala ťažšie a uloviť mamuta bola veľká vec, ktorá sa podarila len raz za čas. Aby si žiaci toto veľké zviera vedeli predstaviť, vyrobili si z papiera svoje vlastné. Okrem toho si vyskúšali i prácu s ľadom v súťaži ,,Dostaň sa cez ľad ku gumenému macíkovi” .

Zliatina medi a cínu človeku prináša nové možnosti výroby rôznych predmetov. Prilby, meče či štíty sa stávajú neodmysliteľnou súčasťou života. Vyrobiť si vlastnú prilbu je práca ťažká, no nie nemožná. Pokúsili sme sa o to i my. Najzábavnejšou časťou práce bolo rozhodne praskanie balónov. Potom bola prilba na svete, stačilo je už len zafarbiť, ako inak, do bronzova.

Veľké praveké finále priniesla doba železná. Už od nepamäti sa ľudia chceli zdobiť a skrášľovať. Používali na to všetky dostupné materiály.  Aj naše dievčatá sa rady fintia a tak sme pomocou drôtov vyrobili prstienky a náramky. Chlapci zas pracovali na ozdôbkach pre svoje mamičky. Tu sa naše praveké bádanie dostalo na svoj koniec. Okrem malých darčekov si tak žiaci odniesli aj nové vedomosti z ďalekých, zaprášených dejín ľudstva.

Mgr. Mirka Pachutová